Uhlie patrí medzi energetické nosiče s vysokou uhlíkovou intenzitou, okrem emisií CO2 sa jeho spaľovaním uvoľňujú do ovzdušia aj ďalšie škodlivé látky ako napríklad oxid siričitý alebo tuhé častice, ktoré majú nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a ekosystémy. Napriek tomu patrí uhlie dodnes k významným zdrojom energie a jeho celosvetová ťažba za posledných 40 rokov až na niekoľko výnimiek každým rokom stúpa, poháňaná najmä rastúcim dopytom po energiách v ázijskom regióne.
Aj v Európe sú krajiny, ktorých energetický mix je stále vo veľkej miere závislý od produkcie a spaľovania uhlia, predovšetkým Nemecko, Poľsko, Česko a Bulharsko. Pokiaľ však bude chcieť EÚ naplniť svoje dekarbonizačné ciele a cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, bude musieť dôjsť k útlmu a zastaveniu ťažby uhlia a výroby energií z uhlia a ich nahradeniu obnoviteľnými a nízkoemisnými zdrojmi.
Vzhľadom na to krajiny EÚ buď už ukončili ťažbu uhlia, alebo postupne ohlasujú svoje ciele pre ukončenie ťažby a spaľovania uhlia. Väčšina krajín EÚ tak plánuje urobiť do roku 2030, krajiny, ktoré sú viac závislé od uhlia, tak plánujú urobiť až do roku 2040. Slovensko už oznámilo utlmenie ťažby uhlia na hornej Nitre do roku 2023.
Ukončenie ťažby a využívania uhlia má významné dosahy na spoločnosti pôsobiace v banskom a energetickom sektore, ale aj na regionálnu a národnú ekonomiku. Preto je potrebné mať pripravenú jasnú stratégiu a akčný plán postupu ukončovania ťažby uhlia. Na jednej strane ide o stratégiu dotknutých spoločností – týkajúcu sa utlmovania ťažby a výroby, revitalizácie areálov a diverzifikácie podnikania, na druhej strane ide o stratégie regiónu – ako zabezpečiť, že aj po útlme banského priemyslu sa bude región rozvíjať a jeho ekonomika diverzifikovať.
Stratégie ukončovania ťažby uhlia sa zameriavajú na tri hlavné aspekty – ľudia, majetok a financie. Ukončenie ťažby znamená stratu celého jedného odvetvia hospodárstva a stratu pracovných miest, preto je potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci banského priemyslu našli nové pracovné príležitosti, ale aby sa vytvorili príležitosti aj pre mladú generáciu. V súvislosti s majetkom sa otvárajú príležitosti na revitalizáciu a nové využitie banských a priemyselných areálov. V neposlednom rade je dôležitá otázka financií a podpôr z rôznych programov, keďže mnohé opatrenia pri ukončovaní ťažby uhlia si budú vyžadovať financovanie z verejných zdrojov.
Naše skúsenosti
Náš tím ľudí priamo z PwC na Slovensku sa v rámci regiónu CEE špecializuje na tému transformácie uhoľných a klimaticky intenzívnych regiónov. Už v roku 2018 sme pracovali na projekte prípravy akčného plánu a stratégie transformácie uhoľného regiónu horná Nitra, ktorý bol v EÚ pilotným regiónom v rámci iniciatívy Coal regions in transition, pre ktorý sa takýto akčný plán spracovával.
Na základe týchto skúseností náš tím následne pomáhal spracovať podobný akčný plán a stratégiu pre uhoľný región Jiu Valley v Rumunsku.
Na Slovensku sme nadviazali na túto problematiku ďalšími dvoma projektmi. Pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytujeme poradenstvo pri vypracovaní Plánu spravodlivej transformácie, ktorý definuje priority pre čerpanie peňazí z Fondu spravodlivej transformácie. V druhom projekte pripravujeme plán využitia pozemkov a majetku po ukončení ťažby uhlia a výroby energií z uhlia v regióne hornej Nitry.
Vďaka našim skúsenostiam poskytujeme podporu pri vypracovaní Plánov spravodlivej transformácie aj v ďalších krajinách – Bulharsko (uhoľné regióny), Taliansko (uhoľný región a región s oceliarskym priemyslom), Poľsko (uhoľné regióny) a Lotyšsko (rašelinový priemysel).
Akčné plány a stratégie pre transformáciu uhoľných regiónov
Priprava Plánov spravodlivej transformácie v rôznych krajinách
Analýzy a stratégie pre revitalizáciu uhoľných a industriálnych areálov
Energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje a regulácia
Financovanie, štátna pomoc a príprava projektov